Aká bola príprava na Veľkú noc
Pred príchodom samotných veľkonočných sviatkov dodržiavali katolícke domácnosti, rodiny či dedinky dlhý, až 40-dňový pôst. Nejedlo sa žiadne mäso, nekonali sa zábavy a dokonca ani svadby. Ženy počas pôstu chodili oblečené v tmavom, nechýbala ani tmavá pokrývka hlavy.
Tradičným zvykom bolo dve nedele pred Veľkou nocou, počas tzv. smrtnej nedele pálenie Moreny. Dievčatá zostrojili panáka zo slamy – Morenu, obliekli ju do ženských šiat a sprievod ju išiel odprevadiť k dolnému koncu dediny. Tu Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Lúčili sa tak s dlhou zimou, chorobami i smrťou.
Pôst sa prirodzene netýkal práce, práve v tomto období sa začínali gazdiné pripravovať na prichádzajúce jarné povinnosti: plátali vrecia, plachty, preberali obilie, vykonávali práce spojené so sadením zemiakov. Muži zas opravovali nástroje, vozy či vozili z maštalí hnoj tam, kde sa počas zimy nedostali.
Častejšie boli tiež bohoslužby, počas ktorých sa svätili vŕbové prúty s jarnými pukmi. Vysvätené prúty mali chrániť rodinu, domácnosť i zvieratá – preto ich gazdiné dávali na kríž či na trám pri vstupe, niekedy dokonca aj do obilia či k zemiakom na sadenie.
Zelený štvrtok
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu – najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok. So zelenou, konkrétne s trávou, bol spojený i ďalší zvyk: umývanie nôh rannou rosou. Túto očistu museli stihnúť ešte pred východom slnka.
Rovnako, ešte predtým, ako vyšlo slnko, museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti potom vyniesli na križovatku. Prečo? Verili, že rodinu počas roka nebude domácnosť trápiť hmyz, najmä vši a blchy. Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali. Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy. Na Zelený štvrtok sa dokonca nesmeli požičiavať peniaze – ak by ste to urobili, trápila by vás chudoba.
Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov. Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“. Na Zelený štvrtok sa tiež robili na stajne cesnakové kríže, ktoré mali chrániť zvieratá.