Umelý vianočný stromček – výhody a nevýhody
Z prieskumu agentúry Focus (presné čísla sa dočítate nižšie) vyplýva, že väčšina slovenských domácností trávi Vianoce pri umelom stromčeku. Jeho najväčšou výhodou je, že ho za pár minút zbalíte a rozbalíte a poslúži niekoľko rokov – pri správnom výbere a skladovaní aj viac ako 15.
Jeho opätovné použitie je kľúčové pri rozhodovaní o tom, či je ekologickejší umelý, alebo živý vianočný stromček? Ak si pri tom istom umelom vianočnom stromčeku rozbaľujete darčeky každý rok aspoň 10-krát za sebou, stáva sa ekologickejším ako kupovanie živého každé Vianoce. Navyše, po takom čase sa umelý vianočný stromček stáva ďalším členom rodiny. Minimálne počas Vianoc. A poteší vás aj pri balení do krabice – neopadávajú z neho žiadne ihličky.
To však znamená, že ani nevonia ako živý. Ak k vašej vianočnej atmosfére neodmysliteľne patria vône, náhradou môže byť pečenie koláčov, voňavý punč so škoricou, sviečky či difúzery, do ktorých nakvapkáte napríklad jedľovú či smrekovú vôňu. Mnohí si robia srandu, že umelé vianočné stromčeky vyzerajú ako kefa na fľaše. Iste, pri lacnejších modeloch, ktoré majú aj kratšiu životnosť, to tak môže vyzerať. Výrobcovia elegantnejších stromčekov však používajú 3D efekt, ktorý dokáže vizuálny rozdiel medzi umelým a živým stromčekom úplne zotrieť. Čo myslíte, darí sa im to?
Živý vianočný stromček – výhody a nevýhody
Živý vianočný stromček má v slovenských domácnostiach dlhú tradíciu – jeho vôňa a vzhľad ho k tomu predurčujú. Nie vždy však stál v stojane, v minulosti kvôli nedostatku miesta v domácnostiach zvykol visieť zo stropu. A keď sa naň pozrieme z ekologickej stránky?
Pri výrobe jedného, asi dva metre vysokého umelého stromčeka sa vyprodukuje 40 kg skleníkových plynov: 2/3 z toho sa vyprodukujú pri výrobe ropy, ktorá je základnou surovinou pre plast, asi ¼ z tejto hmotnosti sa vyprodukuje pri samotnej výrobe stromčeka. Naopak, živý vianočný stromček so sebou nesie uhlíkovú stopu 16 kg – ak sa ho rozhodneme vyhodiť do koša. Ak ho spálime, sú to 4 kg skleníkových plynov. A keď ho dáme do drvičky konárov a použijeme v záhrade ako mulčovaciu kôru, prírode ešte aj pomáhame.
A čo pôvod živých vianočných stromčekov? Časy, keď každá druhá rodina išla vypíliť borovicu alebo jedličku do neďalekého lesa a naháňal ich diviak, sú už našťastie iba v reklame. Dnes živé vianočné stromčeky pochádzajú zo špeciálnych lesných škôlok alebo z plánovaného prerezávania lesa. Na 1 hektáre pôdy dokážu lesníci vypestovať približne 7 000 vianočných stromčekov. Aby dorástol do výšky 180 cm, potrebuje na to cca 10 rokov – za ten čas pohltí množstvo oxidu uhličitého a zároveň poskytne domov pre vtáky, najmä škovránky, sýkorky a sojky.
Ak chcete myslieť pri výbere živého vianočného stromčeka ekologicky, siahnite po slovenskom rodákovi. Alebo rasucákovi? Teda takom, ktorý nemusel cestovať kamiónom cez polovicu Európy. Za živú dvojmetrovú jedličku, ktorá vám vydrží pár mesiacov, zaplatíte asi 50 €. Ceny umelých vianočných stromčekov sa rôznia, no za 180 cm vysokú borovicu s 3D efektom na Kondela.sk zaplatíte 79 €. A vydrží pokojne i 10 rokov.
Aký vianočný stromček uprednostňujú Slováci?
Agentúra Focus sa už tradične zaujíma o to, aký vianočný stromček Slováci uprednostňujú. Minulý rok (2020) rodiny pomerne jednoznačne dali prednosť stromčeku umelému. Až 60 % slovenských domácností sa rozhodlo pre túto alternatívu. Živý vianočný stromček zdobil domovy 38 % respondentov. A čo zvyšné 2 %? Tie v čase prieskumu buď nevedeli, pre aký vianočný stromček sa rozhodnú, alebo dokonca neplánovali mať žiaden.
Keďže agentúra Focus sa o túto tematiku zaujíma pravidelne, dáta vieme porovnať. Napríklad na prelome milénia bol pomer živých a umelých vianočných stromčekov takmer 50:50. Postupom času však začali slovenským domácnostiam dominovať umelé stromčeky. Ako sa čoraz viac rozpráva o ekológii, živé stromčeky získavajú na popularite – v roku 2020 boli na podobnej úrovni, ako v roku 1997, keď boli na svojom vrchole obľúbenosti.
A čo vianočné tradície? Mnohí z nás majú pocit, že Vianoce sa zmenili na sviatky pokoja, konzumu a reklám. Prieskum agentúry Focus však hovorí opak. Za ostatných 7 rokov dodržiavanie vianočných obyčajov, ako šupina pod obrusom, oplátky s medom, orech v rohu, postenie či med a cesnak, nijako nekleslo. Práve naopak, oddáva sa im ešte viac domácností, ako tomu bolo predtým. Jedinou výnimkou sú papierové pohľadnice, tie nahradili maily, SMSky či iné elektronické správy alebo hovory.
Zaujímavá alternatíva – živý stromček v črepníku
Ak je pre vás ekológia na prvom mieste, živý stromček s koreňmi, zasadený v črepníku je podľa slovenského Greenpeace najpriateľskejším rozhodnutím voči prírode. Takýto vianočný stromček vám vydrží aj viac rokov, a keď prerastie rozmery črepníka máte dve možnosti. Stromček presadiť, alebo zasadiť von do záhrady. Ideálne je, aby živý stromček s koreňmi bol vypestovaný v lesnej škôlke. Nevýhodou však je jeho menší vzrast, zväčša okolo 40 – 60 cm.
Dajte si však pozor, kde takýto stromček kupujete. Lebo áno, nájdete ho vo väčšine hobby marketov, no zväčša ide o vyrezané stromčeky zo zeme, ktoré majú porušený koreňový bal. Takýto stromček vydrží Vianoce, no s príchodom jari vyschne. Odporúčame preto vianočné stromčeky v črepníku kupovať v záhradníctvach, kde je koreňový bal nepoškodený, a tak vám bude robiť spoločnosť aj do ďalších Vianoc. A pokojne tiež do tých ďalších.
Rozhodli ste sa, že dáte prednosť umelému vianočnému stromčeku? Vyberte si symbol Vianoc z našej ponuky – každý z nich vám urobí radosť počas najkrajších sviatkov roka viac ako 10-krát.
